3. Ako máme chápať podmienku, že „opatrovateľka a opatrovaný nemôžu spolu bývať v jednej domácnosti“?
Už zo samotnej formulácie je zrejmé, že obmedzenie sa vzťahuje na spoločné bývanie, pričom ho možno definovať tak, že opatrovateľka a opatrovaný bývajú spolu v jednom priestore slúžiacom na bývanie (napríklad byt, rodinný dom). Pri overovaní tohto obmedzenia nie je potrebné skúmať, či osoby vedú spoločnú domácnosť (teda či spoločne hospodária), pre vylúčenie z podpory postačuje samotný fakt, že opatrovateľka a opatrovaný bývajú spolu v jednom byte, rodinnom dome, či inom priestore slúžiacom na bývanie.
V zložitejší prípadoch (ako je napríklad situácia dvoch bytov v jednom rodinnom dome) je potrebné individuálne zhodnotenie konkrétnej situácie, teda napríklad, či ide skutočne o dve samostatné bytové jednotky v jednom rodinnom dome. Toto posúdenie, je možné na základe relevantných dokladov a je v prvom rade na poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý uzatvára pracovnú zmluvu s opatrovateľkou a zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.
Charakter otázok č. 2 a 3, naznačuje pretrvávajúcu snahu poskytovateľov opatrovateľskej služby zapájať do projektu osoby blízke opatrovaným. K uvedenému je potrebné konštatovať, že zákon o sociálnych službách síce priamo nevylučuje možnosť zamestnať rodinného príslušníka ako opatrovateľa, samotná podstata opatrovateľskej služby však nespočíva v zabezpečení starostlivosti rodinnými príslušníkmi.
Národný projekt podpora opatrovateľskej služby nemá za cieľ ani nahrádzať, či dopĺňať iný systém sociálnej pomoci. Z uvedených dôvodov boli do projektu zapracované vyššie uvedené obmedzenia.